Ale na fóru to projednávat nechci.
Nesnášet se s jedním členem RT a přitom hrát se dá úplně skvěle.
Nepřidám se ani na jednu stranu.
Súhlasím, a doteraz som sa nechcel vyjadriť. Tiež ma mrzí, že Sam odchádza ale tiež odsudzujem toto verejné hanobenie sa navzájom. Toto je to najhoršie, čo môžte teraz urobiť, že do toho potiahnete všetkých a vyvoláte skupinky - jedna na strane Sama a druhá na strane Nancy.
Každopádne, chcem tiež poďakovať Samovi. Aj keď som nemal veľa príležitostí s ním hrať, verím, že tí, čo s ním hrávali a dostali sa s ním do užšieho kontaktu budú mať na čo spomínať, hlavne v dobrom.
Jadrom problému je konflikt, ktorý však je medzi dvoma osobami. Ak je porušením pravidiel hry alebo sporným rozhodnutím člena RT, navrhujem konzultáciu (čo sa zrejme už stalo) a určite sa nájde nejaký kompromis. Ja verím, že sa nájde, pretože obaja sú dobrými hráčmi, naozaj klobúk dolu, že sú tu tak dlho. Faktom však zostáva, že iba oni dvaja (a pár ďalších, zasvätených, ktorí majú o tomto konflikte informácie z prvej ruky) vedia, čo je naozajstným uzlom. Uzlom, ktorý sa môže rozviazať a snáď sa tak aj stane.
Viete, ono je vždy ťažké sa pozrieť na vec z jedného, z druhého a nakoniec aj z tretieho uhla. Možno by sme mali hľadať niekedy chybu v nás a nájsť problém, ktorý spôsobuje konflikty medzi mnou a druhými. Nájsť ten nedostatok, ktorý treba opraviť, aby takéto situácie nenastali.
Usiloval som sa pridať sa k týmu, ku skupine tých, čo majú moc riadiť hru, vytvárať svet, v ktorom sa cítime byť aspoň na chvíľu čarodejníkmi, aspoň na chvíľu tými, ktorými v reálnom živote môžme byť iba sčasti. Občas ale mám silnú empatiu voči tým, čo už v týme sú. Nie z pohľadu hráča, ale z pohľadu človeka. Z pohľadu, ktorý nás robí aspoň o trochu ľudskejšími, než v skutočnosti sme.
Ako som čítal niektoré vaše názory, rôznili sa, niektoré dokonca burcovali a prejavovali voči Nancy verejný odpor a snahu dostať ju z týmu. Nechcem sa nikoho zastávať, dokonca to ani robiť nebudem. Chcem len, aby ste si uvedomili, či je to naozaj vaše prianie, alebo či z vás nehovorí iba závisť, pomsta, sebeckosť, neprajnosť.. Poznám ju, aspoň dúfam, že to môžem povedať. A pohádal som sa s ňou tiež, rovnako ako niektorí z vás, ale vždy, naozaj vždy je chvíľa na odpustenie, oľutovanie svojich chýb. V tom to všetko spočíva, buďme ľudia a navzájom si odpustime..
Trochu som sa rozpísal a mnohí z vás to zrejme len tak zbežne preletia, no tým, čo si to prečítajú
ďakujem. Možno raz nadíde chvíľa, keď sa niektorí z nás budú sami seba pýtať, či zostať, alebo ísť a kráčať cestou, ktorá sa vzďaľuje od ľudí tu, v hre, v projekte, ktorý je pre nás oveľa viac, ako len hrou. Možno práve vtedy, keď nadíde táto chvíľa, si uvedomíme, čo všetko by sme stratili, keby sme odišli. Priateľov a svet - svet, v ktorom sa cítime doma..